Oblečenie žien
Oblečenie žien
Odev, ktorý vydaté a počestné Aténčanky nosili na verejnosti sa neveľmi líšil od mužského oblečenia, pretože chitón bol tradičným odevom pre mužov i ženy. Avšak ženská márnivosť a koketnosť spolu s umením ozdobovať tkaniny a dôvtipne uplatniť spony a pás premenili tradičné slávnostné rúcho na pôvabný šat.
Typicky ženský odev pre mimoriadne slávnostné príležitosti sa nazýval peplos, ktorý bol zhotovený z pestrofarebnej alebo jednofarebnej vlnenej tkaniny, zdobený pestrou výšivkou. Aténčanky si ho obliekali na chitón. Peplos zhotovovali tak, že látku bohato nariasili na hornom okraji, vo výške jednej tretiny tkaninu raz preložili, takže tvorila akoby golier, vpredu ju dvakrát zvisle preložili. Zadná, prehnutá časť peplu sa dala natiahnuť na hlavu ako kapucňa. Peplos si zvyčajne stiahli v drieku pásom, ktorým upevnili záhyby tak, aby sa pri chôdzi neodhaľovala pravá noha. Keď tkanina nebola nariasená na prsiach, opasok zatiahli tak, aby nad ním vznikol kolpos.
Pravda na triezvosť nedbali hetéry, flautistky a tanečnice. Nie že by nestáli o chitón a peplos, najmä ak boli elegantné a z dobrého materiálu. No neváhali sa objavovať na verejnosti alebo medzi cudzími v kratučkých a ľahkých tunikách (chitónia), ktoré počestná Aténčanka nosili len v intimite svojho domu a ktoré sa opisuje ako pôvabné krokotoi oslnivo žltej farby a krátke a priliehavé tuniky z Amorga.