Obuv
Obuv bola taká rozmanitá, že sa podľa nej dalo zistiť do akej kategórie patrí ten, kto ju nosí, ale aj aké má zamestnanie.
Doma nosili muži aj ženy sandále – soleae. Boli veľmi jednoduché, pozostávali iba z podošvy pripevnenej na nohu niekoľkými remnnými pásikmi, ktoré sa ovíjali okolo členkov. Na verejnosť si najmä muži obúvali topánky, ktoré mali tvar čižiem – calcei, siahajúce vysoko po lýtka, s dvoma otvormi po bokoch, zašnurované štyrmi pruhmi kože, ktoré si potom ovinuli okolo nohy. Vyrábali sa v dvoch typoch: z červenej kože pre vysokých štátnych hodnostárov, pretože pochádzali z aristokratických rodín, ozdobené vo výške členkov polmesiacom zo striebra, zlata alebo slonoviny a z čiernej kože, bez ozdôb pre ostatných.
Aj ženy nosili calcei podobné mužským, ibaže ľahšie, vyrobené z mäkkej kože, v pestrejších farbách a vyzdobené bohatšie a s väčšou fantáziou, väčšinou perlami a drahokamami.
Vojaci nižšej hodnosti nosili zvláštne topánky – caligae, s pošvou spevnenou veľkými špicatými klincami, vŕšky tvorili pásiky z kože, ktoré nechávali prsty voľné, kým ostatnú nohu a členky priliehali ako sieť.
Herci nosili rôzne druhy obuvi: podľa hier, ktoré hrali, komici nosili socci, akési papuče, a tragédovia cothurni. Nenosili sa však iba v divadle. Jeden druh, ktorý mal tvar čižiem do polovice lýtok sa nosili na poľovačky, iný druh bol charakteristický hrubou drevenou podošvou, na ktorú pripevnili nízky vŕšok z kože alebo látky, farebne zladenej zo šatami. Tvar podošvy iba približne zodpovedal tvaru nohy, takže obe koturny sa mohli nosiť na pravú i na ľavú nohu.
Chudobní a otroci na vidieku nosili dreváky – sculponeae, alebo, a to najmä v zime, chránili si nohy ešte primitívnejším spôsobom tak, že si ich omotali do nevyrobenej kože alebo do vlnených handier.