Odev
Odev
Národným odevom bola tóga, široká, slávnostná, no zároveň aj nemotorná. Častejšie sa používala tunica, ktorú nosili slobodní aj neslobodní. Boli to dva obdĺžnikové pásy látky, zošité na bokoch a na pleciach, s nevyhnutnými otvormi pre hlavu a ruky. Voľná tunika siahala po lýtka, keď sa prepásala opaskom, dala sa vykasať, a tak sa dĺžka upravovala podľa ľubovôle. Nemala rukávy a ramená chránili iba čiastočne záhyby, ktoré splývali z pliec. A tak čím širšia bola tunika, tým väčšmi zahaľovali ramená elegantne nariasené mäkké záhyby. Takáto elegancia sa niekedy pokladala za zoženštenú, i keď ju takí muži ako Iulius Caesar nezavrhovali, ale ešte ju aj zvýraznili obrubou a strapcami.
Jestvovala ešte aj tunica palmata, ktorú tak pomenovali preto, lebo bola ozdobená rastlinnými motívmi. Obliekali si ju vojvodcovia pri oslavách víťazstva alebo konzuli, keď vystupovali na verejnosti pri oficiálnych oslavách.
Jednoduchý ľud nosil tuniku pri každej príležitosti a označoval sa výrazom tunicatus populus. Príslušníci vyšších vrstiev si na tuniku obliekali ešte tógu.
Tógu pôvodne nezhotovovali iba z vlnenej látky, ale aj z plátna. Bola charakteristickým odevom rímskeho občana, ale aj symbolom jeho dôstojnosti.
Slobodní mladíci nosili od detstva tógu zdobenú širokou červenou obrubou – toga praexta, ktorú v šestnástich rokoch pri slávnostnom obrade zamenili za čisto bielu tógu bez obruby – toga pura alebo toga virilis.
Hoci základné charakteristické črty tógy sa po stáročia nemenili, jej rozmery a spôsob nosenia prešli niekoľkými zmenami. Pozostávala z jedného kusa látky elipsovitého strihu, šírka sa menila podľa dobovej m ódy, dĺžka mala mať tri výšky postavy, ovíjala sa okolo tela tak, že tvorila záhyby, ktoré nechávali voľné iba pravé rameno. V posledných rokoch cisárstva obmedzili príležitosti pri ktorých sa tóga nosila a snažili sa jej dať praktickejšiu podobu. Čím viac strácala na objeme, o to viac pribúdalo ozdôb a výšiviek, až bola nakoniec taká prepychová a drahocenná, že sa používala iba ako obradné rúcho pri viacerých ceremóniách. Tógu potom nahrádzalo väčšinou pallium. Bola to akási širšia štóla, ktorá zakrývala plecia, vpredu sa skrížila a v páse stiahla opaskom. Bolo to jednoduché, praktické a ľahké oblečenie, lenže chýbal mu elegancia a dôstojnosť typická pre tógu, preto ktorýsi cisár ju zakázal nosiť najvyšším predstaviteľom ľudu.